Září 2008

ODPOCIVAJ V POKOJI

12. září 2008 v 13:43 | Amira |  Jednorázovky - Amira
"Bolo to dávno,
Nebol to sen,
Bolo to dávno,
Nebol to deň.
Boli to týždne, mesiace, roky,
Boli to naše nesmelé kroky.
Boli to iba, boli to slová,
Bola to láska,
Bola to smola."
5. Hokage čítala túto báseň takmer stála. Čítala ju už dlhé, predlhé roky, už dávno ju poznala i spamäti, no čítala ju ako spomienku. Jedinú spomienku na jedinú lásku. Trhalo jej to srdce, ale tá báseň bola jediná spomienka, ale i tak veľmi bolestná.
Nenávidela každého muža na zemi. Nenávidela svojho bývalého teamového partnera, ktorý sa vybral na cestu zlom. Nenávidela ho, pretože vedela, že ho stále miluje.
"Prečo mi to robíš?! Už je to toľko rokov........stále som na teba nezabudla. Tvoje meno je počuť na každom rohu, v každom dome....... Pred láskou nemôžem utiecť a ani sa skryť. Môžem ju však pochovať!" rozprávala Tsunade v prázdnej kancelárii. Mali to byť len myšlienky, no hovorila to nahlas. Už sa nebála, že by ju niekto mohol počuť. Zobrala do ruky fľašu saké a upila si z neho poriadny dúšok. "Skoncujem s láskou," povedala a vyskočila z okna. Bežala Konohou, prešla cez bránu a utekala lesom. Po pár hodinách našla to, čo hľadala. Skrývala sa v korune stromu a čakala, čakala na vhodný okamih útoku.
"Tsunade?" ozývalo sa lesom meno, meno, ktoré pre neho toľko znamenalo, meno, na ktoré sa dlhé roky snažil zabudnúť. Tsunade zišla zo svojho úkrytu a teraz si stáli tvárou v tvár. Dlho si hľadeli do očí, neschopní povedať žiadne slovko. "Vieš, že ma nezabiješ a ani nezastavíš. Každá snaha ju zbytočná a hlavne pre teba!" povedal. "Orochimaru, Orochimaru. Od nášho posledného stretnutia uplynulo toľko času a stále sa správaš rovnako. Sám vieš, že i ty môžeš byť porazený, porazený mojou rukou!" tie posledné slová vykríkla. Orochimaru spustil nepríjemný hrdelný smiech. Väčšine ľudí naháňal strach, no Tsunade nie. Mala odvahu a odhodlanie, to ju poháňalo ďalej, to jej dodávalo potrebnú silu.
Zrazu zmizol. Ocitol sa priamo za ňou a podkopol jej nohy. Spadla na zem. Kľakol si k nej a zozadu ju chytil okolo pása. Potom ju pustil a začal jej hladiť líce. Cítil nádhernú vôňu jej svetlých vlasov. Tsunade sa ani nepohla. Nechcela to uznať, ale páčilo sa jej to. Sama si uvedomovala, že jej tento pocit nadmieru chýbal. Naklonil sa k nej ešte bližšie a začal šepkať do uška: "Prišla si skoncovať so mnou alebo s tým čo ku mne cítiš? Sama musíš uznať, že som ti chýbal. Pamätáš sa na tú báseň, ktorú som ti nechal? Písal som ju celú noc, chcel som, aby si na mňa nezabudla. To sa mi určite aj podarilo. Lenže tie časy sú preč a už sa nedajú vrátiť, nikdy," povedala odtiahol sa. Ustúpil o niekoľko metrov. Tsunade stále kľačala na zemi, otočená mu chrbtom. Postavila sa a otočila sa. Po líci jej stiekla slza. "Čo si chcel povedať tou básňou? Čítala som ju stále dookola, dokonca i dnes!" vyhŕkla. Teraz nevyzerali ako dvaja legendárny sanínovia, ale ako teenegery. Po tvári jej stiekla ďalšia slza. Začala recitovať:
"Bolo to dávno,
Nebol to sen,
Bolo to dávno,
Nebol to deň.
Boli to týždne, mesiace, roky,
Boli to naše nesmelé kroky.
Boli to iba, boli to slová,
Bola to láska,
Bola to smola."
"Tá báseň mala slúžiť pre dnešný deň. Pre rozhodujúci deň!" povedal. Teraz Tsunade začala chápať. Mala neuveriteľnú chuť sa pomstiť. Pomstiť sa za dlhé roky prežité v takej bolesti. Vytiahla kunai a zaútočila.
Orochimaru na ňu poslal svoje hady, no ona nimi prešla bez mihnutia oka, Orochimaru vytasil travný meč, meč, ktorý ukončil život 3. Hokage. Tsunadin útok vyblokoval mečom. Ich zbrane hlasno rinčali.
Bojovali dlho pokiaľ im sily stačili. Obaja boli vyčerpaný, no i odhodlaný pokračovať ďalej. Tsunade sa netrafila do cieľa a Orochimaru to využil. Napriahol sa mečom a ten vzápätí prešiel jej telom. Tsunade spadla na zem. Na bruchu mala smrteľnú ranu od meča.
"Vyhral si. Presne ako vždy. Vychutnaj si toto víťazstvo," povedala. "Sarutobi povedal, že na jeho miesto príde ďalší, silnejší Hokage a bude dedinu ukrytú v lístí ochraňovať pokiaľ mu budú sily stačiť. Nemýlil sa. V tomto nie. Povedal, že tento Hokage ma porazí. V tom sa zmýlil," povedal. "Keby minulosť neexistovala," povedala Tsunade a naposledy vydýchla. Orochimarovi sa v kútiku oka zjavila slzička. "Lenže existuje. Najhoršie je, že sa nedá zmeniť. Odpočívaj v pokoji, drahá Tsunade, moja milovaná Tsunade," povedal a zmizol.
Nechal ju tam samú, opustenú, presne ako vtedy pred rokmi. Nechal ju nech odpočíva v pokoji.
<![CDATA[//><!]]>

SLZA PUSTNEHO PRACHU

12. září 2008 v 13:41 | Amira |  Jednorázovky - Amira
Červenovlasý mladík sedí na streche svojho domu i napriek tomu, že je skorá ranná hodina. Sedí na streche domu a pozoruje záhadný východ slnka. Prvé ranné lúče sa predierajú uličkami spiacej Suny a ožiaria mu mŕtvolnú tvár. Skončila sa noc sprevádzaná mesiacom v splne.
Uvedomil si, že noc skončila a deň sa začal. Ďalší z krutých dní plných utrpenia.
Bol zúfalý. Všade videl jej bledú tvár, po ktorej steká krv. Žiarivé zlatohnedé oči sa na neho pozerali so strachom. Vlasy s farbou slnka sa miešali s bielym pieskom.
Všade videl podobizeň toho dievčaťa. Bolo jedno kde bol, čo robil, stále ju mal pred očami. Ťažko sa mu žilo, keď ju všade videl. Ale bolo to ešte ťažšie, keď vedel, že za to, čo sa mu deje môže sám. Sám si môže za všetku tu bolesť i slzy. Sám si môže za nekonečné utrpenie.
Konečne sa rozhodol. Už nebude žiť so všetkou bolesťou, nebude žiť so skrývaným utrpením a tajne ronenými slzami. Ukončí toto všetko a zabije vraha jeho jedinej lásky. Bude s ňou a pomstí ju!
Flashback:
"Nie, Gaara! Bojuj s tým! Ja viem, že je to ťažké.......!" nestihla to dopovedať. Zavalila ju ďalšia lavína smrtiaceho piesku. "Nič nevieš! Mlč!" okríkol ju. Vyhrabala sa spod závalu piesku. Vo vlasoch mala nepeknú červenú machuľu. Krv z rany jej začala stekať po bledej tvári. "Čo sa deje? Rania ťa moje slová?!" rozkričala sa a z očí jej začali stekať slzy. Kvapky sĺz sa miešali s kvapkami krvi. V očiach sa jej zalesklo. Zaleskla sa jej tam nádej, ktorá sa striedala s neistotou a beznádejou. "Sily ti ubúdajú," ozval sa znovu. To už ale nebol jeho hlas. Tento bol hrubší, démonickejší. Už to nebol Gaara, bol to Shukaku. "Aký má pre teba zmysel zabiť ma?" spýtala sa napokon. Každou chvíľou jej sily ubúdali. Už jej nezostávalo veľa času. "Kvôli tebe som ho vtedy neovládol. Niečo k tebe cítil, cítil to k tebe a to ma desilo. Tým, že sa zbavím teba, zbavím sa aj toho citu. To ma dovedie k víťazstvu," povedal chrapľavým hlasom. "Ty si myslíš, že keď ma zabiješ sa niečo zmení?! Si hlupák Shukaku! Hlupák! Verím, že Gaara ma miluje a lásku neprekoná ani smrť!" dievčina vzlykala. Z úst i nosa jej začala vytekať krv. Bola bezmocná a nemala ďaleko od smrti.
Gaara spadol na kolená. Konečne to bol on, no neskoro. Shukaku to spravil napoky, aby Gaara videl Amiru umierať.
Zhrozil sa, keď zbadal v akom stave j Amira. Na hlave mala krvavú machuľu. Po bledej tvári jej stekala krv, z očí jej stekali slzy a padali do piesku, ktorý bol zmiešaný s Amirinou krvou. V jej očiach videla úľavu.
Uľavilo sa jej, pretože svoje posledné chvíle mohla tráviť s človekom, ktorého milovala.
Gaara sa prisadol k Amire. Prstom jej zotrel slzu, ktorá jej stekala po líci. Prst jej priložil k perám a nasledovne sa ich pery spojili v jeden krásny bozk. Avšak to bol ich posledný bozk. "Nezabudni," povedala Amira a posledný krát sa pozrela na svojho milovaného.
Koniec flashbacku
Spomínal na ten deň, až doteraz. Chytil zlatom vybíjanú dýku a pichol si ju do srdca.
Z očí mu stekali slzy a dopadali do piesku. Týmto činom sa to všetko skončilo. Posledná slza dopadla do púštneho prachu a tým zapečatila ich večnú lásku.

LEN LASKA

12. září 2008 v 13:40 | Amira |  Jednorázovky - Amira
"Sakura stoj!" kričal až príliš známi hlas za ňou. Zastavila sa, ale stále zostávala dotyčnému otočená chrbtom. "Prečo to robíš?" spýtal sa chladne. Ako rýchlo sa zmenil. "Nenávidím ťa Uchiha Sasuke! Už za mnou nikdy nechoď, nesnaž sa ma vyhľadať. Nechaj ma na pokoji! Som len spomienka na detstvo a to sa nezmení! Nie som tá hlúpa malá slabá....." nestihla však dopovedať lebo ju Sasuke popadol a dal jej pusu. Síce to bolo len letmé obtrenie perí, ale pre neho to znamenalo niečo omnoho viac. "Ale ja som sa zmenil! Po tom čo som zabil brata som sa vrátil a prečo asi? Kvôli tebe! Ako si myslíš, že som sa cítil, keď som ťa nechal tam, na tej lavičke? Trhalo mi to srdce....." rozprával a jeho slová sa vracali ešte silnejšie lesnou ozvenou noci. Po bledej tvári jej stiekla slza. "Tak prečo? Mohol si sa vrátiť, keď sme ťa hľadali! Toto všetko si mi mohol povedať vtedy, keď by to pre mňa niečo znamenalo.... Ale už je mi to jedno. Zapamätaj si len to, že ťa ľutujem. Zabil si mi pravú lásku, zabil si mi človeka, ktorý pre mňa znamenal viac ako ja sama!" vyhŕkla. Už to nedokázala dusiť v sebe. "Som v AKATSUKI a to sa nezmení. Chcem ti len vrátiť toto" povedala ticho, akoby sa bála, že jej slová niekto začuje. Siahla si pod plášť AKATSUKI a vytiahla čelenku so znamením Listovej. Vystrela ruku, aby si ju vzal. Sasuke ju chtiac nechtiac prijal. Okamžite ju spoznal. "Stále si ju mala? Celé tie roky si ju opatrovala?" spýtal sa nechápavo. Bola to jediná spomienka na tie kruté časy." Odpovedala. Nečakane sa vyparila. Sasukemu zostali v mysli len tie slová: . Zapamätaj si len to, že ťa ľutujem, Zapamätaj si len to, že ťa ľutujem..... a stále dookola. Všimol si bielej ľalie ležiacej na zemi. Vzal ju do ruky a vrátil sa späť do Konohy.
"Si dobrá" ozval sa hlas za ňou. Neunúvala sa otočiť. Už len pozorovala obrysy Sasukeho strácajúce sa v diaľke. Podišiel k nej bližšie a objal ju okolo pása. Prudko sa otočila a objala ho. "Milujem ťa Itachi!" povedala so slzami v očiach. Keby som ťa vtedy naozaj stratila, tak neviem..." rozprávala, ale Itachi ju utíšil vášnivým bozkom. Sakura sa usmiala a Itachi jej ten úsmev opätoval. "Ale nestratila si ma. Teraz už môžeme byť navždy spolu" povedal a spolu sa vytratili.
Itachi síce nie je žiadny princ na bielom koni, ale je to jej najväčšia láska a to sa nikdy nezmení..... Vždy ju budú prenasledovať tie kruté spomienky na Sasukeho a ľahko sa ich nezbaví. Ani sama nevie, či by sa ich zbaviť chcela. Je ešte mladá a ešte len spoznáva to, čo obnáša pravá láska.

OPATOVANA ZRADA

12. září 2008 v 13:39 | Amira |  Jednorázovky - Amira
Facka. Dievčine tá rana pootočí hlavu. "Skús to ešte raz a zomrieš!" pohrozila Temari."Už sa neviem dočkať" odvrkla Ino. Temari si len hlasno povzdychla. "Sme predsa kamarátky, tak prečo?" spýtala sa otázku, ktorú sa doteraz ani jedna nedokázala spýtať. "Ja Shikamara milujem" povedala tíško Ino. "Ja tiež" povedala rovnako tíško Temari. "Vieš, on je prvý čo ma porazil. Ja som ho podceňovala, ale.... začalo to chuninskymi skúškami. Potom som si myslela, že ho už neuvidím, ale..... no veď tento príbeh už poznáš. Ino, prosím ťa, so Shikamarom sa máme brať. Milujeme sa. Lenže ja ti nechcem ublížiť. Si moja dobrá priateľka a takú len tak ľahko neobjavím. Nemôžem ťa žiadať, aby si sa kvôli mne vzdala svojej lásky. Ale prišla som za tebou s úmyslom ťa o niečo požiadať, lenže sa to miene zvrtlo" vysvetlila Temari a poslednú vetu povedala s milým úsmevom. Ino sa zapýrila toľkou hanbou, čo pociťovala. "O čo si ma prišla požiadať?" spýtala sa hladiac do zeme, aby nemusela Temari pozerať do očí. "Či by si mi na svadbe nešla za družičku" odvetila. Ino sa rozžiarila v tvári. "To myslíš vážne?" spýtala sa dychtivo. "Samozrejme. Dôverujem ti a si moja priateľka. Shikamaru ťa dobre pozná a verí ti. Tak súhlasíš?"
"Samozrejme. A aké budem mať šaty? Dúfam, že nie ružové! Tá farba mi nejde k očiam...." rozprávala Ino po ceste do obchodov......
Nastal deň svadby. Všetci boli nervózny a nestíhali. Ino upravovala Temari vlasy. "Vďaka Ino" povedala Temari nečakane. "A za čo?" spýtala sa. "Za to, že si o Shikamara nebojovala." Odpovedala. Ino o pár krokov odstúpila. Pozrela sa do zeme. "Lenže ja som sa ho nikdy nevzdala. A ani nevzdám. Ukradla si mi životnú lásku a za to zaplatíš!" vykríkla Ino a skôr akoby Temari stihla zareagovať mala prebodnuté brucho s ihlicou, ktorú mala mať vo vlasoch. Temari sa i cez všetku tú bolesť na Ino usmiala. "Buď so Shikamarom šťastná" povedala a naposledy sa na Ino pozrela. Tú to úplne šokovalo. Rýchlo si utrela krv z rúk a utekala za Shikamarom.
Na pohrebe:
"........ Nikdy sme nepochopili Temarin čin spáchať v jej najšťastnejší deň v živote samovraždu. Vždy však bude žiť, v našich srdciach" povedal kňaz a Temarini blízky začali hádzať rôzne kvety na truhlu.
Všetci hádzali len ruže. Keď však prišla na rad Ino, tak tá tam hodila bielu ľaliu a bez slova odišla. "Tvoje najobľúbenejšie" šepla do prázdna. "Až teraz si uvedomujem akú chybu som spravila. Shikamaru ťa miluje a vždy bude a ja v jeho srdci nemám miesto. Myslím, že každý tuší, čo som vyviedla, ale mlčia. Nikdy nebudem mať odvahu povedať pravdu, nikdy nebudem mať odvahu povedať ti, že si moja priateľka. A aj keby som ju niekedy nabrala, tak by to bolo zbytočné."
Ino spravila sériu ručných znamení a jej telo zmizlo. Miesto toho sa tam zjavilo Temarine. Temari otvorila oči. Chcela si nahmatať ranu, ale žiadnu nemala. "Ino" povedala. "Nikdy nevieš, či by sa Shikamaru nezamiloval i do teba. Ale teraz ma čaká nový život, život, ktorý si mi darovala. Ďakujem, Ino."
O tri roky sa veľkým domom ozýval detský krik. "Mami, mami! Kto je to tam s tebou na fotke?" spýtalo sa malé dievčatko. "Ino, to je moja kamarátka. Utekaj za ockom" povedala Temari. Shikamaru chytil Temari zo zadu za pás. "Milujem ťa" povedal. "I ja teba" odvetila, ale i keď mala po boku Shikamara si bola istá, že jej niečo chýba. Bola by radšej keby teraz na jej mieste bola Ino.
/* <![CDATA[ */ var bbs=screen,bbn=navigator,bbh;bbh='&ubl='+bbn.browserLanguage+'&ucc='+bbn.cpuClass+'&ucd='+bbs.colorDepth+'&uce='+bbn.cookieEnabled+'&udx='+bbs.deviceXDPI+'&udy='+bbs.deviceYDPI+'&usl='+bbn.systemLanguage+'&uje='+bbn.javaEnabled()+'&uah='+bbs.availHeight+'&uaw='+bbs.availWidth+'&ubd='+bbs.bufferDepth+'&uhe='+bbs.height+'&ulx='+bbs.logicalXDPI+'&uly='+bbs.logicalYDPI+'&use='+bbs.fontSmoothingEnabled+'&uto='+(new Date()).getTimezoneOffset()+'&uti='+(new Date()).getTime()+'&uui='+bbs.updateInterval+'&uul='+bbn.userLanguage+'&uwi='+bbs.width; if(typeof(bburlparam)=='string') { bbh+='&'+bburlparam; } if(typeof(bbkeywords)=='string') { bbh+='&keywords='+escape(bbkeywords); } document.write("<scr"+"ipt language='JavaScript' charset='windows-1250' type='text/javascript' src='http://go.cz.bbelements.com/please/showit/2444/2/3/7/?typkodu=js"+bbh+"&alttext=0&border=0&bust="+Math.random()+"&target=_blank'><"+"\/scr"+"ipt>"); /* ]]> */

MOZNOST

12. září 2008 v 13:38 | Amira |  Jednorázovky - Amira
Vždy je možnosť. Vždy si môžeš vybrať. Len musíš vedieť čo vybrať. Vyberať musíš tak, aby si tú možnosť nikdy neoľutoval. Keď si si už však vybral nesprávnu možnosť, tak už na výber nemáš. Musíš napraviť svoju chybu.
- Láska či nenávisť?
Nenávisť. Tá neublíži tak ako láska.
- Šťastie či smútok?
Smútok. Moje srdce nie je pripravené na šťastie.
- Bolesť či radosť?
Bolesť. Na tú som naučená od malička.
- Priatelia či samota?
Samota. Nenávidím ľudí.
- Zviera či človek?
Zviera. To je verné, o človeku sa to však povedať nemôže.
- Život či smrť?
Na to nie je odpoveď. Život je na to, aby si sa pomstil tým čo ti tak ublížili. Smrťou sa končí všetko. Všetko o čo si počas života bojoval. Lenže oslobodzuje ťa od všetkej bolesti a útrap na tomto svete.
Každý zomiera, tak aké sú jeho odpovede na tieto otázky.
Len obyčajný útes. Tak prečo tie pocity? Bolesť, smútok, radosť, strach....... Už len jeden krok. Jeden krok ku nekonečnej ničote. Posledný krát pozerá na krajinu okolo. Diabolské zelené oči jej žiaria šťastím. Tie odpovede na otázky už pre ňu neexistujú. Spoznala lásku, spoznala šťastie a nakoniec nekonečné sklamanie , bolesť a neúprosnú samotu. Bola to len chvíľa šťastia, len maličká chvíľočka z celého života. Len raz za život spoznala šťastie a už jej ho aj berú. Teraz ti už tak nebude. "Šťastie patrí Kirawe Zaru," vykríkne na celú Konohu. Stojí na Hlavách Hokage, na šiestej hlave, hlave Naruta Uzumaki! Počas bezmesačnej noci nie je v Konohe ani človiečika. To sa budú čudovať, keď objavia jej telo.
Milovala Naruta a oni ho zabili. Pomstila sa a teraz pôjde za svojím milovaním.
- Láska či nenávisť?
Láska. Bez nej život nemá zmysel.
- Šťastie či smútok?
Šťastie. V tejto chvíli určite.
- Bolesť či radosť?
Radosť. Bolesti na celý život už stačilo.
- Priatelia či samota?
Priatelia. Konečne zistila aký význam má toto slovo.
- Zviera či človek?
Zviera. Táto odpoveď sa nikdy nezmení.
- Život či smrť?
Smrť. Konečne sloboda!
Letí dolu. Silný nápor vetra jej nadvihuje vlasy i šaty. Je to len pár sekúnd, no nemajú konca. Konečne sa zastaví. Jej telo s hrmotom dopadne na zem. Okamžite tam pribehne niekoľko ninjov, ktorí mali na tom mieste hliadku.
Mala na výber. Mohla si vybrať život, život v nekonečnej bolesti a smútku. Lenže ona si zvolila druhú možnosť. Smrť. Nie preto, žeby bola slabá, žeby nevydržala toľké utrpenie, tomu bola učená od malička. Vybrala si smrť, aby bola so svojím najbližším čím skôr. Nechala za sebou len myšlienku: Vždy existuje iná možnosť.

LASKA V PLAMENOCH

12. září 2008 v 13:37 | Amira |  Jednorázovky - Amira
Sasuke a Keiko mali tvrdý život, no nesťažovali sa. Boli spolu, mali sa radi a vedeli sa o seba postarať. Museli sa mať však stále na pozore, pretože boli denne prenasledovaní.
V jeden studený zimný deň sa zložili v jaskyni. Sasuke videl, že Keiko je vyčerpaná z dlhej cesty a tak ju nechal v jaskyni samú, aby si odpočinula. Vtedy však nevedel, že tento čin si bude nadosmrti vyčítať.
Keď sa vrátil s kladami na oheň, tak Keiko tam už nebola. Zhodil drevo na zem a predieral sa snehom do lesa. Hľadal ju v každom kúte, kričal jej meno pokiaľ mu hlasivky stačili. Hľadal ju niekoľko dní až mu zostala len posledná možnosť: pozrieť sa do Konohy.
Flashback:
Keiko zaspala. Zo spánku ju prebudil rachot. "Čo sa deje?" spýtala sa so zatvorenými očami. Keď ich otvorila čakalo ju veľké prekvapenie. Pred ňou bolo niekoľko jednotiek ANBU. Nestihla sa ani postaviť a už bola v bezvedomí a ťahali ju do Konohy.
Koniec flashbacku
Sasuke dorazil do Konohy. Ulice boli nezvyčajne prázdne. Akoby všetci vymreli. Prekutal celú Konohu, no nikde nikto. Zbadal len pár hliadok a ich sa pre vlastnú bezpečnosť nespýtal čo sa deje. Preto sa vybral k úradu Hokage. Na dverách bol vyvesený oznam. Sasukemu stuhla krv v žilách.
Dnes o 17ºº hod bude
Popravená Keiko Itoe
za mnohé ohavné činy.
Jej trest je upálenie zaživa.
Poprava sa vykoná na hlavách Hokage.
Sasuke neotáľala a najrýchlejšie ako vedel mieril na skalu, kde sú vytesané hlavy Hokage.
Poprava:
"Nejaké posledné slová?" spýtala sa Tsunade. Keiko mlčala, stále upierala zrak na jedno jediné miesto. Odvrátila však zrak a pozrela na Tsunade. "Keby ste mi dali možnosť, povedala by som slová, na ktoré som sa nikdy nezmohla. Bála som sa ich, no teraz vidí m, že som bola hlúpa," povedala. Otočila hlavu k oblohe. Potom uprela svoje uhľovočierne oči na ľudí. "Milujem ťa, Sasuke Uchiha," v tej chvíli vzbĺkol oheň a začal pohlcovať jej bezbranné tela. Ľudia sa čudovali jej posledným slovám, no radšej sa nechali unášať ukrutným predstavením. Keiko ešte stihla zachytiť ten pohľad. Stál obďaleč a hrôzou pozeral na svoju milovanú, ktorú pohlcoval oheň. V jej očiach videl vyrovnanosť a pokoj, pretože stihla vo svojom živote naplniť svoj sen. Stihla povedať: "Milujem ťa" a to jej k šťastiu stačilo. Puto, ktoré medzi nimi bolo, nikdy nezaniklo. Puto, láska, vďaka ktorej prežívali svoje najkrajšie chvíle v živote. Lenže šťastie netrvalo dlho, pretože ich lásku pohltili plamene.

BIELA RUZA

12. září 2008 v 13:36 | Amira |  Jednorázovky - Amira
Je chladná decembrová noc. Červenovláska kráča pustými ulicami Konohy. Je odetá do hrubého zimného oblečenia. Kráča temnými uličkami. V diabolských zelených očiach má tento krát neprítomný výraz. Pozerá do prázdna. Nepotrebuje sa pozerať na cestu, pretože ju pozná naspamäť. Každý rok o tomto čase chodí na to isté miesto. Rýchlym krokom mieri na cintorín.
Presne pred piatimi rokmi o tomto čase prišla o osobu, ktorú mala rada. Bola to jediná osoba, ktorú mala rada a nikdy neprestane.
Pozrela na prsteň, ktorý mala na prstenníku. Ten prsteň jej daroval on, 6.Hokage - Naruto Uzumaki.
Kirawa Zaru, vrahyňa na úteku sa pred piatimi rokmi zasnúbila s Narutom. Ich vzťah bol tajný, no i tak plný lásky.
Zomrel, aby ju ochránil. Zomrel, aby ochránil ich plod lásky. Zomrel, aby ochránil ich dieťa.
8 mesiacov po Narutovej smrti Kirawa porodila dieťa. Bol to chlapček. Mal blonďavé vlasy ako Naruto, bol i rovnako odhodlaný. Oči mal však zelené. No nepozeral sa nimi na svet tak ako Kirawa. On mal pohľad úprimný a vždy plný lásky. Kirawa ho však mala nenávistný, zmenil sa len vtedy keď sa pozerala na svojho syna. Na neho sa pozerala ako vtedy na Naruta - s láskou, s nekonečnou láskou. A preto mu dala meno Naruto.
Spod dlhého plášťa vybrala bielu ružu. Biela ako jeho duša, ktorá cestuje nekonečnom. Opatrne ju položila na náhrobný kameň. "Tak zase o rok," povedala do prázdna a odišla.
Začalo snežiť. Vločky snehu, biele ako ruža na náhrobnom kameni, na ktorú dopadali. V Konohe nikdy nesneží, až na jeden výnimočný deň. Na deň, keď zomrel 6.Hokage, Kirawina jediná a posledná láska, otec Kirawinho dieťaťa, muž, ktorého hlava je vytesaná na skale Hokagov. Sneží len deň, keď zomrel Naruto Uzumaki. Z oblohy padajú vločky biele ako duša a každému pripomínajú, že ten človek bol výnimočný.
/* <![CDATA[ */ var bbs=screen,bbn=navigator,bbh;bbh='&ubl='+bbn.browserLanguage+'&ucc='+bbn.cpuClass+'&ucd='+bbs.colorDepth+'&uce='+bbn.cookieEnabled+'&udx='+bbs.deviceXDPI+'&udy='+bbs.deviceYDPI+'&usl='+bbn.systemLanguage+'&uje='+bbn.javaEnabled()+'&uah='+bbs.availHeight+'&uaw='+bbs.availWidth+'&ubd='+bbs.bufferDepth+'&uhe='+bbs.height+'&ulx='+bbs.logicalXDPI+'&uly='+bbs.logicalYDPI+'&use='+bbs.fontSmoothingEnabled+'&uto='+(new Date()).getTimezoneOffset()+'&uti='+(new Date()).getTime()+'&uui='+bbs.updateInterval+'&uul='+bbn.userLanguage+'&uwi='+bbs.width; if(typeof(bburlparam)=='string') { bbh+='&'+bburlparam; } if(typeof(bbkeywords)=='string') { bbh+='&keywords='+escape(bbkeywords); } document.write("<scr"+"ipt language='JavaScript' charset='windows-1250' type='text/javascript' src='http://go.cz.bbelements.com/please/showit/2444/2/3/7/?typkodu=js"+bbh+"&alttext=0&border=0&bust="+Math.random()+"&target=_blank'><"+"\/scr"+"ipt>"); /* ]]> */

CERVENA RUZA

12. září 2008 v 13:36 | Amira |  Jednorázovky - Amira
Lupene červených ruží viali vo vetre. Padali zo skaly spolu s lesklými kvapkami sĺz.
Blonďavé dievča sedelo na okraji skál a v lone mala fotografiu. Fotografia nemala viac ako dva týždne. Boli na nej takí šťastní, bolo im na očiach vidieť všetku tú lásku a i radosť. Fotografia bola spravená presne na tomto mieste.
Vždy hnedé oči plné života a optimizmu sršali smútkom a bolesťou.
Keď ti zabijú milovanú osobu, tak sa budeš chcieť pomstiť. Keď však vyplníš svoju pomstu, čo ti zostáva? Čo máš robiť potom? Aký má tvoj život zmysel, keď si sama? Keď nikoho nemáš? Keď ti už nič neostáva? Iba jediné....... Ísť. Ísť za svojimi blížnymi. Ísť za svojou láskou.........
Neistota striedaná s bolesťou a spomienkami. Neistota, tá vždy pokazí tvoje rozhodnutia. Nikdy nie je nič isté až na jedno: neistota ťa bude navždy sprevádzať.
Čo spraviť? Večne žiť s neistotou, bolesťou a sama? Aký to má zmysel? Je vec, ktorá neistotu porazí: odvaha a odhodlanie.
Dievčina sa postavila a pozrela dole. Spravila krôčik dopredu a hodila tam poslednú červenú ružu, ktorá jej zostala.
Ďalší krok a potom ´ďalší. Len pár krôčikov a bude zasa so svojimi blížnymi. Zatvorí hnedé oči a už ich nikdy neotvorí. Letí k záhube jej života a oslobodeniu duše zároveň.
Myslela si, že je sama. Mýlila sa. Mala priateľov, ktorí ju postrádajú. Bola pochovaná vedľa Gaara. Vedľa jej najväčšej, jedinej a poslednej lásky. Ich telá boli spolu a duše taktiež.
Hrob bol plný ruží. Každý deň ich tam bolo viac a viac. Boli to ruže lásky, jej najobľúbenejšie červené ruže........

CIERNA RUZA

12. září 2008 v 13:35 | Amira |  Jednorázovky - Amira
Čiernovlasý mladík útočil na blonďáka. Bol to síce jeho priateľ, no sľub, ktorý dal bol silnejší ako priateľstvo. Zabil ho. "Tak ten je posledný," povedal chladno.
Flashback:
"Zabil ťa ten démon. Tu nad tvojím mŕtvym telom prisahám, na tvoju pamiatku - zabijem každého démona. Až vtedy ti prídem vzdať úctu," vyslovil Sasuke svoju prísahu nad mŕtvym telom jeho milovanej Keiko.
Koniec Flashbacka
Zabil posledného démona, i keď to bol jeho najlepší priateľ. Teraz sa vybral do Zvučnej na návštevu cintorína.
Dostal sa na miesto a zastavil sa až pri hrobe, ktorý sa líšil od ostatných. Tento bol pustý a nebol na ňom ani jeden kvet.
Stál tam niekoľko hodín a pozeral na hrob. Spomínal pri tom na ich spoločné chvíle. Boli to najšťastnejšie chvíle v jeho živote. Spomínal na ich mladú lásku.........
Vytiahol spod čierneho plášťa rovnako čiernu ružu. Položil ju na pustý hrob. "Tak pomstu som splnil. Uvidíme sa zajtra a potom už každý deň. Budeme spolu už navždy. Tvoj hrob bude onedlho najplnší zo všetkých, tvojimi najobľúbenejšími čiernymi ružami."

PRVA LASKA

12. září 2008 v 13:34 | Amira |  Jednorázovky - Amira
V KONOHE JE NEOBYCAJNY DEN. UTOKY OROCHIMARA NA KONOHU SU KAZDYM DNOM SILNEJSIE. NATLAK SA ZVYSUJE. KONOHA ZAZIVA STRATY AKO NIKDY. NAJUZNAVANEJSI NINJOVIA Z KONOHY UZ SU NA PAMATNEJ DOSKE NINJOV ZABITYCH V BOJI.
V TEMNEJ PIVNICI SA ZISLI 7 NINJOVIA. TSUNADE, JIRAYA, KAKASHI, SAKURA,NARUTO, HINATA A KIBA. ZISLISA, ABY ZACHRANILI LISTOVU.
NARUTO MAL OBROVSKU CHAKRU. JEHO ULOHOU BOLO VYVOLAT NIECO ALEBO NIKOHO, CO BY ZACHRANILO LISTOVU A NAVZDY PORAZILO OROCHIMARA. "NARUTO SPRAVI ZVOLAVACIE JUTSU. ESTE PRED TYM KAZDY Z VAS HODI LISTOK TEJTO VZACNEJ RASTLINY NARUTOVI POD NOHY." A ZACALA ROZDAVAT MALE LISTKY V TVARE SLZY. "KAZDY V DUCHU POVIE JEDNU VLASTNOST, CO BY MALA MAT A POTOM HODI TEN LISTOK," VYSVETLILA TSUNADE.
V MIESTNOSTI BOLO CITI NAPATIE A NERVOZITU. "ZACINAM JA," ZAVELILA TSUNADE.
CHCEM, ABY BOLA MOCNA.
CHCEM, ABY BOLA MUDRA.
CHCEM, ABY BOLA MILA.
CHCEM, ABY SOM V NEJ NASLA DOBRU KAMARATKU.
CHCEM, ABY BOLA PEKNA.
CHCEM, ABY MALA RADA ZVIERATA.
CHCEM, ABY SOM V NEJ NASIEL TEAMOVEHO PARTNERA. NAHRADU ZA SASUKEHO. TAKEHO, CO NEZRADI.
ZNELO SEDEM VLASTNOSTI A SEDEM HODINI LISTKOV. POTOM NASLEDOVALA SERIA RUCNYCH ZNAMENI A SILNY PRUD CHAKRY. ZACAL SA RITUAL. SEST LUDI ZACALO HOVORIT "ZAKLINADLO".
SILA Z INYCH DIMENZII,
SILA, KTOREJ SA KAZDY DIVI,
SILA , KTORU NIKTO NEMA,
PRIVOLAJ TU SILU - NECH PRIDE TA NEKONECNE MOC.
A TO POVEDALI TRIKRAT PO SEBE. V MIESTNOSTI SA ROZBILO VSETKO SKLENENE A VSETKY SVETLA ZHASLI. V MIESTNOSTI SA ZVYRIL PRACH A NASTLA SILNY RACHOT. UPROSTRED MIESTNOSTI, UPROSTRED KRUHU LEZAL CLOVEK. BOLO TO DIEVCA. ASI VSAKURINOM VEKU.
BLONDINA, DLHE VLASY. OCI JEJ NEVIDELI, PRETOZE SPALA ALEBO BOLA V BEZVEDOMI. TSUNADE SI K NEJ KLAKLA. SKONTROLOVALA JEJ DYCHANIE A PULZ. "JE V PORIADKU. KED SA ZOBUDI BUDE OK." TSUNADE MALA V HRDLE HRCU. LEN NARUTO VYJADRIL SLOVNE TO CO SA NEOPOVAZIL POVEDAT NIKTO INY.
"KTO TO TAK POKASLAL? KTO PRIVOLAL DIEVCA?"
"TO SOM ASI BOLA JA," ZATIAHLA SAKURA.
"A AJ," POVEDAL JIRAYA S HLUPYM VYRAZOM NA TVARI.
" A CO S NOU SPRAVIME?" SPYTALA SA HINATA STAROSTLIVO.
"ZISTI´ME CO DOKAZE," ODPOVEDALA TSUNADE VAZNE.
"KDE TO SOM?" BOLI PRVE SLOVA, KED SA PREBUDILA. "V NEMOCNICI V KONOHE," ODPOVEDAL MODROOKY BLONDAK. " A TO JE KDE? A KTO SI TY?" POKRACOVALA BLONDINA. "SOM NARUTO UZUMAKI, TOM VER," ODPOVEDAL S PRIHLUPLYM USMEVOM. "KOLKO MAS ROKV?" VYZVEDALA. "16"
"TAK DOST. JA SOM TU TA, CO SA BUDE PYTAT," VLIETLA DO IZBY TSUNADE. " A VY STE...?" "SOM 5. HOKAGE DEDINY UKRYTREJ V LISTI. MOJE MENO JE TSUNADE." " TEN PREJAV STE SI MUSELI PRIPRAVOVAT VELMI DLHO," POVEDALA BLONDINA. "NIE SI V TAKEJ SITUACII, ABY SI MOHLA PROVOKOVAT A BYT DRZA, DIEVCATKO." "TAK ZA PRVE : NIE SOM DIEVCATKO. MOJE MENO JE DOMINIKA. AK MAM BYT UPRIMNA NIE SOM STASTNA, ZE VAS SPOZNAVAM. ZA DRUHE : PROVOKOVAMNIE MI IDE NAJLEPSIE. ZA TRTIE : TENKTO BUDE ODPOVEDAT NA OTAZKY STE VY."
TSUNADE UPLNE STRATILA REC. NIKOHO TAK DRZEHO ESTE NESPOZNALA. "ZOZENIEM NIEKOHO KTO TA TU PREVEDIE A VYSVETLI VSETKY PRAVIDLA. CHOD S TAMTOU DIEVCINOU. VOLA SA HINATA. TA SA O VSETKO POSTARA. VYBERIE SI S TEBOU NEJAKE OBLECENIE," POVEDALA TSUNADE AKO OBARENA. DOMINIKA PODISLA K NARUTOVI A DALA MU NA LIDE PRIATELSKU PUSU. "DIK, ZE SI MI ROBIL SPOLOCNOST, FESACIK," POVEDALA S DIABOLSKYM USMEVOM A ISLA ZA HINATOU. NARUTO A TSUNADE ZOSTALI V MIESTNOSTI A STRIEDAVO NA SEBA HADZALI NECHAPAVE POHLADY.
KED UZ BOLA DOMINIKA OBOZNAMENA SO VSETKYM, VRATANE OROCHIMARA, TAK JU HINATA ZAVIEDLA NA LUKU A UCILA JU ZAOBCHADZAT S KUNAIOM, SHURIKENOM, KATANOU, NESKOR CHAKROU. DOKAZALA SA TO VSETKO NAUCIT ZA JEDNO POOBEDIE. DOKONALE VEDELA ZAOCHAZAT S CHAKROU, PRESNE AKO PROFIK. JEJ TAIJUTSU BOLO PO JEDNOM POOBEDI LEPSIE AKO TAIJUTSU HINATY ZA CELY ZIVOT. BOLO JASNE, ZE PRIVOLALI SPRAVNU OSOBU. VECER ISLA DO NEMOCNICE, PRETOZE JU TAM CHCELA TSUNADE. DOMINIKA BOLA VELMI VYCERPANA A UPLNE BEZ CHAKRY. TSUNADE JU ZACALA UCIT MEDICINU. KAZDE RANO BRALA TEORIU VSETKEHO Z KONOHY. POOBEDE SA UCILA VSETKY JUTSU A VECER MALA S TSUNADE MEDICINU. TAK TO ISLO ASI TRI TYZDNE. POTOM UZ BOLA DOKONALE PRIPRAVENA.
ZA TIE TRI TYZDNE SA VSAK VELA VECI V JEJ ZIVOTE ZMENILO. NEVEDELA CI SA VOBEC NIEKEDY VRATI SPAT. SPAT DOMOV. ZA SVOJOU RODONOU, SURODENCOM, SPOLUZIAKMI, LASKOU...LASKOU? TO SA V JEJ ZIVOTE ZMENILO. ZACALA NIECO CITI K NARUTOVI. NIECO SILNE. NIECO CO NIKDY PREDTYM NEPOZNALA. NARUTO NA TOM BOL ROVNAKO. OBAJA VEDELI CO TO JE , NO ANI JEDEN SI TO NECHCEL PRIZNAT.
NASTAL DLHO OCAKAVANY OKAMIH. NINJOVIA ZVUCNEJ UTOCILI NA KONOHU. VSETCI BOJOVALI. VSETCI AZ NA PAT LUDI.
DOMINIKA STALA NA NAJVYSSEJ Z HLAV HOKAGOV. DLHE VLASY JEJ VIALI VO VETRE, HNEDE OCI SA JEJE NEBEZPECNE LIGOTALI. NA TVARI MALA KAMENNY VYRAZ A ZO ZATAJENYM DYCHOM POZOROVALA CO SA DEJE.
"TY SI TU TA NOVA,VSAK?" OZVAL SA HLAS ZA NOU. "AJ TO JE JEDNA Z MOZNOSTI," ODPOVEDALAMU BEZ TOHO, ABY SA OTOCILA. "KTOSI?" POKRACOVAL CHLAPEC. " CO JE TEBE DO TOHO?"ODPOVEDALA MU OTAZKOU. "CHCEM POZNAT MENO CLOVEKA, KTOREHO YABIJEM,"TATO VETA, BY KAZDEHO ROZHODILA, ZNERVOZNELA, ZNEISTELA, NO ,ONA SA ANI NEPOHLA. "PRECO TA ZAUJIMA PRAVE MOJE MENO? INYCH ZABIJAS BEZ MRKNUTIA OKA A SO MNOU NADVAZUJES KONVERZACIU." "TY MA ZAUJIMAS," POVEDAL S DIVNYM PRIZVUKOM. "NEMAS NINJA CELENKU. TO ZNAMENA, ZE NIE SI NINJA, NIE SI KUNOICHI, NIE SI SHINOBI. MALA BY SI SA EVAKUOVAT S OSTATNYMI." "TY NEMAS PRAVO HOVORIT MI CO MOZEM ROBIT A CO NIE!" OBORILA SA NEHO. "TAK TEDA NEBUDEM! MOZES SA NA MNA ASPON POZRIET?!" "CO Z TOHO BUDES MAT? Z TOHO, ZE UVIDIS MOJU TVAR?" SPYTALA SA. " MOZNO DOZIVOTNU TRAUMU," ZATIAHLA NAPOKON. "NEBUD DRZA, HLUPANA! V POHODE TA MOZEM KAZDOU SEKUNDOU ZABIT!" OBORIL SA NA NU. "TAK PRECO TO NESPRAVIS?" "LEBO TA POTREBUJEM," ODPOVEDAL RAZNE. "NACO?" VYZVEDALA. "CHCEM ODIST OD OROCHIMARA. CHCEM SA VRATIT SPAT DO KONOHY," ODPOVEDAL SO SMURNYM HLASOM. "KED SI TO CHCHES VYZEHLIT U HOKAGE, TAK BY SOM ZVOLILA RADIKALNEJSI SPOSOB," ODPOVEDALA DRZO. "AKO CO?" OBORIL SA NA NU. "CO TAK ZASTAVIT TENTO BOJ? UKONCIT TO?" " CO TAK NAPRIKLAD NIECO LAHSIE," RYPOL SI DO BLONDINY. TO JU DOSTALO. OTOCILA SA A JEMU SA USIEL POHLAD DO JEJ ISKRIVYCH HNEDYCH OCI. BOL OHURENY. NIKDY NIC TAKE NEVIDEL. MALA BIELU TVAR AKO KRIEDA. VELKE HNEDE OCI MALA OBRUBENE CIERNOU CERUZKOU. NA VIECKACH MALA ZLATE OCNE TIENE S TRBLIETKAMI. PERY MALA KRVAVOCERVENE. BLONDAVE VLASY SA JEJE LESKLI V SLNECNOM SVETLE. "TAK TEDA DOBRE. UKAZ SA," ZATIAHOL SASUKE A ROZBEHOL SA NA BLONDINU. ZRAZILJU NA ZEM A DRZAL JU VAHOU VLASTNEHO TELA. "POVIES TEDA AKO SA VOLAS?" "SOM DOMINIKA. VER MI TO SI ZAPAMATAS." "AKO TO MYSLIS?" "MOJE MENO PREDSTAVUJE TVOJ KONIEC." " HMMM...........ODVAZNA. ZABUDAS VSAK NA TO, ZE LEZIS PODO MNOU."
"TO, ZE JE ODVAZNA SA MI NA NEJ NAJVIAC PACI," UJAL SA SLOVA ZNAMY HLAS. "NARUTO?" ZAREAGOVALI OBAJA. "CHOD PREC. TOTO JE MOJ BOJ!" ZAVELILO DIEVCA. "PREPAC MALICKA! PRI TYCHTO PODMIENKACH SPOLU BOJOVAT NEMOZEME. NABUDUCE," ZATIAHOL SAUKE A ZMIZOL.
NARUTO SA NAHLIL K DOMINIKE. "CO TU ROBIL? CO TO MA ZNAMENAT? NECHAPAL NARUTO. "NIC," ODVRKLA. "RYCHLO POD! TSUNADE A JIRAYA BOJUJU PROTI OROCHIMAROVI. UZ HO DLHO NEUDRZIA POD KONTROLOU!" KRICAL NARUTO A UZ JU TAHAL KONOHOU. DOMINIKA BOLA STALE V SOKU. SPAMATALA SA AZ KED UVIDELA AKO HAD, SLIMAK A ZABA BOJUJU PROTI SEBE. TEN POHLAD BOL VAZNE KOMICKY. ZAPAS BOL PLNY SPOMIENOK. TSUNADE KUTIKOM OKA ZAZNAMENALA, ZE PRISLI NARUTO A DOMINIKA. DOMINIKA SA ZHLBOKA NADYCHLA A SPRAVILA KROK DOPREDU. OTOCILA SVOJ POHLAD ESTE DOZADU. "NARUTO," ZACALA PATRNE. "AK SA STANE COKOLVEK, TAK SI PAMATAJ, ZE TA MAM RADA," POVEDALA OPATRNE A VYDALA SA ZACHRANIT KONOHU. "SASUKE SA CHCE VRATIT," POVEDALA ESTE PREDTYM AKO ZASTAVILA SMRTELNU RANU, KTORA MALA PATRIT TSUNADE.
"TY SSI KTO MALICKA?" ZASYCAL OROCHIMARU. "JA SOM DOMINIKA," ODVETILA S DIABOLSKYM USMEVOM. " TOTO JE BOJ TROCH LEGENDARNYCH SANINOV A NIE MALEJ BLONDINY, KTORA MA CHRANIT DVOCH SLABYCH SANINOV PRED SMRTOU," PROVOKOVAL OROCHIMARU. "KDE ZMIZOL TEN TVOJ HADI PRIZVUK?" VYZVEDALA DOMINIKA S NEVINNYM USMEVOM. "BUDES LEN PROVOKOVAT ALEBO AJ BOJOVAT?" RYPOL SI ZNOVA. "SAM SI O TO POVEDAL," USKOCILA OD NEHO. OBAJA ZACALI ROBIT PECATE. OROCHIMARU I DOMINIKA VYVOLALI HADOV A POSLALI ICH PROTI SEBE.
DOMINIKA VO CHVILI OROCHIMAROVEJ NEPOZORNOSTI SPRAVILA KLON. ZATIAL SA ONA VYTRATILA. SKOR AKO SI TO OROCHIMARU VSIMOL, TAK UZ NA NEHO UTOCILA ZOZADU. ON STRATIL KONTROLU NAD HADOM A TEN ZMIZOL. DOMINIKA TO VYUZILA A POSLALA HADA NA OROCHIMARA. ONA MU ZATIAL DALA NA CHRBAT PAPIEROVU BOMBU. "SUBSTITUCIA!" ZVOLALA A OROCHIMARU SPADOL NA ZEM, NA CHRBATE MAL VELKU KRVAVU GULU. POTOM SA UZ BOJA UJALA TSUNADE S JIRAYOM.
DEN POTOM:
"DOMINIKA JE CAS, ABY SI SA VRATILA DO TVOJHO SVETA." NARUTO S TSUNADE BOLI UZ V TEJ PIVNICI SPOLU S NOU. "MNA TU NEPOTREBUJETE," ZATIAHLA NAPOKON TSUNADE A ZMIZLA.
"JA...MAM TA RAD," ZACAL NARUTO. "AJ JA TEBA, NARUTO," ODVETILA "POSLI MA SPAT, LEBO VRATIT S BUDE PRE MNA ESTE TAZSIE," POVEDALA SO SLZAMI V OCIACH. NARUTO JU POPADOL A DAL JEJ PUSU. NEVINNA PUSA S A PREMENILA NA VASNIVY BOZK SO SLANOU CHUTOU OD JEJ SLZ. NARUTO OD NEJ O KROK USTUPIL. "MILUJEM TA," POVEDAL A ZACAL ROBIT RUCNE ZNAMENIA. "MILUJEM TA," POVEDALA, NO V TEJ CHVILI ZMIZLA. NA ZEM ZACALI PADAT SLZY. BOLI TO NARUTOVE SLZY. VZDY VYSMIATA TVAR SA PREMENILA NA ZALOSTNU A SKLUCENU. VIEM, ZE TO TAKTO MALO BYT. VIEM, ZE SI SA MUSELA VRATIT. ALE, TAK TA MILUJEM. SI MOJA PRVA LASKA A TO SA NIKDY NEZMENI."