Seven Sins - Lust

27. února 2011 v 16:23 | Kirawa & Aron
Po dlhšej pauze sem znovu pribúda ďalšia kapitolka. Dúfame, že sa vám bude páčiť.


Upozorňujem, že v texte uvedený Moulin Rouge je slušný podnik v Parížskom Montmartre a nijako sa nezhoduje s opisom v mojom texte.


Uzrela som kreslo na sedenie a tak prvé čo mi napadlo bolo, že si doň sadnem. Bolo v celku pohodlné a to nie je na počudovanie keďže som sedela v jednom z najluxusnejších podnikov tejto štvrti Paríža. Montmartre. Každý to pozná. Ulica plná salónov, ako je Moulin Rouge. Múlen rúž bola špička podnikov tejto ulice a tak som dobre vedela, prečo tu som.

Viac ako päťdesiat ročná žena sa ťažko prevalila na druhý bok postele v nemocničnom lôžku. Bola to Zora.
"Pomôžem Vám ?" Spýtal sa reportér s veľkou zdvorilosťou.
"Ale nie synku, už som si privykla, už to ani tak nebolí."
"To je výborné, môžeme pokračovať ?"
"Ach, samozrejme synku, ospravedlň mi to prerušenie. Tak kde som to skončila ? Ahá, už si spomínam."

Bolo veselo. Áno, bolo ozaj veselo, najmä keď sa večer vracali bohatí páni bez manželiek. Viete, šli z rôznych podnikov do podnikov a čert aby to vzal, aby neprišli pozrieť aj náš Mouiln Rouge. Tí lapaji dochádzali najmä zo svojich kancelárií. Boli to vysoký úradníci. Boli bohatý. Bohatý a nadržaný ako psy. A ja som vtedy bola ozaj krásna, teda aspoň maman mi tak hovorila.

"Kto bola maman ?" Nechápavo sa spýtal Martén.
Ach maman. Maman bola šéfka. Tá mala všetko pod palcom. Namojdušu, všetko. Mala prehľad o tom, kedy a kto vstúpil do podniku. Aj kasu mala samozrejme pod palcom. Bola to dobrá žena aj keď niekedy jej riadne pretiekli nervy, najmä vtedy..
"Ale to je už na iný príbeh, teraz ti musím rozpovedať tento. Vieš, chcem aby to prešlo do médií. Svet musí vedieť, ako boli na mňa v poslednom čase milí, najmä čo sa týka liečby. Vieš, nebyť dnešnej vedy v medicíne, už by som nežila."
"Áno pani Zora, viem a práve preto som tu." S úškrnom vyslovil súhlas k pani Zore.

Maman vedela, že ja znamenám pre podnik zlatú baňu, ale ešte vtedy som si to neuvedomovala. Bola som vlastne iba tuláčka, čo prišla žobrať o prácu. Presne si pamätám ten prvý deň, keď som tam zablúdila. Vonku bolo samozrejme sychravo a bolo mi chladno. Uvidela som podnik, v ktorom hrala hudba, svietilo sa a vedela som, že tam bude i teplo, tak som tam vkročila. Na tvári som bola trošku umazaná, ale namojdušu, len trošku. Prvý si ma všimol čašník a slušne sa ma spýtal čo tam chcem, vraj to nie je miesto pre mňa. Videla som to. Našťastie v tom momente priletela maman a spustila "Viktor, prečo brzdíš tú krásnu dámu ? Veď by tu mohla pokojne tancovať, no tak už ju nezdržuj, ja jej nájdem miesto". V tom momente som síce nechápala čo sa deje, ale hneď som si uvedomila, že mám prácu. Bola som taká šťastná. Prešli sme nejakými úzkymi chodbami, bolo to pre mňa bludisko, šli stále hlbšie a hlbšie a hudba stále neutíchala. Na stenách týchto chodieb boli povešané rôzne obrazy, každý bol so sexuálnym motívom, z čoho som bola dosť rozrušená, ale celkovo to pôsobila útulne, alebo skôr umelecky, áno ,tak je to, skôr umelecky. Aj tie steny boli vymaľované rôznymi farbami a všade boli nejaké trblietky a pierka, ani to som nechápala. Konečne sme prišli do mamaminej kabinetu, bol taký drobný salónik, alebo, aby som sa lepšie vyjadrila kumbálik. " Tu sa pekne posaď a počúvaj, najprv mi zodpovieš pár otázok." Tak som tíško sedela a odpovedala, na tie základné otázky, myslím že to bolo kde bývam, akých mám rodičov a podobne, ale to si už detailne nepamätám. Ale dosť zreteľne si spomínam, bolo to asi mesiac po mojom príchode, na jednu veľmi pikantnú situáciu.
"Nechcem byť drzý pani Zora, ale už by sme sa mohli dostať k pointe, mám dosť naponáhlo."
"Vy novinári ste všetci rovnakí, chcete len rýchlo pikantné informácie a potom hneď zdrhnúť !"
"To by som si nedovolil, pani Zora, pokračujte."

Už som bola v Moulene docela zabývaná, veľmi ma to prostredie zmenilo, samozrejme, bola to iná mentalita, tam na ulici bola chudoba a tu zas prepych, ale aj tak, čo mi sprvu najviac robilo problémy boli tie nahé tanečnice. Hnusili sa mi, ako sa pred mužmi otŕčali. Postupne zvliekali zo seba tie luxusné handry, až napokon, najmä tí chlapi, čo si dobre zaplatili, mohli dať žene sami dolu spodnú bielizeň. A to, čo sa dialo neskôr, snáď už nemusím ani rozoberať.
Bolo to toho večera, všimla som si, že od vchodu vošli traja pevní muži, bolo mi jasné, po čo si prišli. Neskôr som si uvedomila, že som sa mýlila. Prišli pri bar a niečo sa vypytovali Viktora. Ten potom ukázal na mňa. Zľakla som sa. Čo len chcú ? Viktor na mňa pokýval rukou, aby som prišla aj ja k baru. Neopatrnými krokmi som teda prišla a so strachom som sa pozrela na Viktora. " Teraz zavedieš toho stredného do tvojej komory a dáš mu, čo si žiada". "Preboha ťa prosím Viktor, nerob mi to, vieš, že som tu len mesiac." Ten už som mnou nediskutoval a stredný muž ma už aj ťahal dozadu. Bránila som sa, ale čo som zmohla pri takom obrovi ?!

"Už mi naháňate strach pani Zora." S posmechom riekol Matrén.

Nuž, a čo sa asi mohlo diať ? Strašne silno ma hodil na posteľ. Bola to sviňa, najprv vyzliekol mňa, potom seba. Priviazal mi ruky zozadu o posteľ a nechal ma tam ležať nahú. Sadol si na stoličku oproti mojej postele a tá sviňa. Ach, ťažko sa mi to hovorí. No uspokojoval sa pri pohľade na mňa. Potom, keď som videla že už bude hotový, prišiel do mňa s tým svojím odporným údom. Už to viac nechcem rozoberať. O týždeň som začínala mať pocit, že som tehotná. Mesiac, áno, až o mesiac, dala maman zavolať na doktora, aby ma prešetril ,konštatoval tehotenstvo. Veľmi som sa bála sa ho to spýtať, ale vedela som, že musím. "Pán lekár, prosím Vás, mohli by ste mi spraviť nejaké vyšetrenie na pohlavnú chorobu?" Po tejto otázke som sa veľmi zahanbila. Spravil to. O dva týždne prišil s výsledkami a zistil, že mám.. myslím že sa do dneska volá HIV. Ale viete, vtedy nebola medicína na takej úrovni, aby vedel určiť, čo mi je. Vtedy mi len oznámil, že mám pohlavnú chorobu neznámeho druhu. Teraz som bola vystavená mnohým otázkam. Musím ísť opäť na ulicu ? Čo ak sa to dozvie maman ? Bol Viktor spiknutý proti mne ? V tom momente sa mi začalo všetko točiť a ja som mala pocit, že odpadnem. Nie. Teraz musím byť silná. Vybehla som z môjho salónu za Viktorom. Akoby do mňa niečo strelilo. Pribehla som za ním a okamžite som mu takú vylepila, že ešte deň po tom mal moju ruku otlačenú na tvári. Čo si sa zbláznila ? Vyštekol na mňa. Ja som spustila svoju reč. Ty sviniar, ty si to celé naplánoval, ty si dobre vedel, čo nosí v sebe. A začal sa obraňovať. "Nie, nie, chcel som, aby si si zarobila, chcel som len tebe dobre." Keby som som nerobila v tejto brandži už dva mesiace, možno by som mu aj ja hlúpa uverila, ale bez tak, časom som sa dozvedela, že chcel na moje miesto "prešupnúť" svoju susedku. A vlastne, ktovie či len susedku. Chcel sa ma zbaviť takýmto spôsobom. A aj sa mu to podarilo, sviniarovi, ale nie nadlho.
"A ako ste zakročili, pani Zora ?" S nedočkaním sa pýtal Martén.

Nuž, hneď v deň som sa spakovala a odišla. Nevedela som, kam mám ísť a ani čo si ďalej počnem. Šla som teda na policajný inšpektorát. Vedela som, že to musím spraviť. Nahlásila som celý ten bodrel, ako to tam funguje a aj to, čo mi spôsobil Viktor. Všetko som prezradila. O týždeň neskôr som zistila, že sú všetci v base a súd rozhoduje aj o treste smrti nad maman. Chudera, bolo by to kruté, nuž, ale čo si zaslúži ? Našťastie, polícia bola v tomto smere zhovievavá a okamžite ma poslali do nemocnice na vyšetrenia, mala som naozaj HIV, ach, čo to meliem, stále ho mám. Našťastie už medicína pokročila a užívam chémiu, ktorá to mierne spomaľuje, ale predsa len ma to zabíja. A tí hajzli sú beztak už mŕtvi. O chvíľu budem aj ja a ty sa prosím postaraj, aby to šlo do médií.
"Spoľahnite sa." Uškrnul sa.

A tak, viac ako 38-ročná aféra zo staréhou Molin Rouge vyšla v novinách a ešte aj dnes, v roku 2013, spomínajú ľudia na úbohú Zoru ( ktorá koniec-koncov dosiahla odplatu po tom, čo sa stala obeťou sexuálneho útoku ) so zármutkom.

"Ehm... Tak takéto podanie sme tu ešte nemali," vydala zo seba rozčarovane Sloth.
"Konečne to niekto oživil. Už som si myslela, že všetci sa budú po mne stále opakovať. Lust sa nezaprela. Vždy musí vyčnievať z radu, však?" blysla po menovanej pohľadom Avarice.
"No tak Avarice, nemôžem za to, že mám potrebu na seba pútať pozornosť. Ja som už raz taká," zvolala Lust a teatrálne rozhodila rukami. Wrath nad jej reakciou prevrátila očami a prehltla štipľavú poznámku na jej adresu. Envy po nej iba nepríjemne zazerala. Nevedela prehltnúť tú guču závisti, ktorá sa v nej nanovo vytvorila.
"Nebuď teatrálna....aspoň pri nás si to odpusti a nepohadzuj stále s tými vlasmi, nikoho nečaríš. Iba čo nás s tým irituješ," vyprskla nakoniec Wrath. Nevydržala jej správanie.
"Ale, ale Wrath, upokoj sa. Budeš mať priveľa vrások na tvári. To sa mužom nepáči," podpichla ju Lust. Wrath naštvane plesla bičom do vzduchu pričom rozťala pár okvetných lístkov, ktoré ešte voľne poletovali po miestnosti.
"Mala by si si dávať pozor na svoje reakcie, Wrath. Mohla by si na ne škaredo doplatiť," vyslovila Lust chladne
"Už len teba sa budem báť. Takej paničky, ktorá by sa celý deň nechala len obskakovať," odfrkla si Wrath. Lust k nej prešla svojím svižným krokom.
"Zopakuj to!" šepla pomedzi pevne zovreté pery.
"Upokojte sa obe! Nie ste malé, aby ste sa tu išli pozabíjať kvôli primitívnemu doťahovaniu," vstúpila do ich hádky Sloth. Lenivo sa ponaťahovala na veľkom diváne a vstala z neho. Teraz bol rad na nej. Predviesť, čo dokáže napáchať obyčajná lenivosť.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Daduš Daduš | Web | 27. února 2011 v 19:27 | Reagovat

zase dobrý príbeh :D strašne sa teším na ten posledný už aby bol :D :D

2 ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ ..::NaTušQa =)::..tvoje crazy SB♥.. ^__^ | Web | 4. března 2011 v 18:01 | Reagovat

jéé..nový diel..tak to som rada =)

fiha..super..:)..a ten reporter...:D..typické..tí chcu len samé drby..aby bolo o čom..:D
a uff..drsný pribeh ;)...

3 Rose Kyyoky Rose Kyyoky | 4. března 2011 v 21:44 | Reagovat

Jsem tolik líná komentovat.. :-D  co by si na to tak chtěla slyšet? :-D .. já už nevím jak mám vyjadřit to nadčení, které mi proudí celým tělem:D prostě SUGOI, drahá! :P

4 Tenny Tenny | Web | 6. března 2011 v 16:00 | Reagovat

Woooooow,toto bylo krutééé 8-O
Ale fakt se mi to líbilo,hrozně se těším,jak to bude pokračovat,protože je to velmi zajímavé!;-)

5 Kira Uchiha Kira Uchiha | 7. března 2011 v 12:07 | Reagovat

Tleskám! Ten "nejzajímavější" hřích si podle mě získal nějvětší ohlas. A PRÁVEM! Mělo to všechno. Do poslední chvilky to nepolevilo na dramatičnosti,vyjímečnosti. Jsem unešená,tohle bylo doopravdy skvostně napsané. Nemám co víc říct...prostě jen-WOW. To bylo NĚCO!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama